Život v škole: Jana

Autor: Petra Kolesárová (Vološinová) | 1.7.2014 o 9:47 | Karma článku: 6,56 | Prečítané:  693x

Dlho som rozmýšľala, ako by sa dalo zužitkovať to, že pracujem so študentmi a priblížiť všetkým, aká je táto práca náročná. Nie pre zvyšovanie platov učiteľov. Nie pre nejaké hlúpe zviditeľňovanie sa. Pre rodičov. Pre iných učiteľov.  Na zamyslenie. Aby sme my, spoločnosť neboli so sebou až takí spokojní. Aby sme školstvo, vzdelanie a výchovu posúvali a pomohli v tejto krajine dostať na miesto, ktoré mu patrí. Vzdelávať a vychovávať našu budúcnosť.

Jana sedela vždy v prvom rade. Do školy prišla vždy pripravená. Práve končila štvrtý ročník na hotelovke. Pred sebou mala skúšku na výučný list a v nasledujúcom roku maturitu. Veľmi sa na to tešila, pretože konečne zmaturuje a bude môcť začať spoločný život so svojím priateľom.

Všetko vyzerá ideálne. Jana je jednotkárka, aj keď má problémy s chrbticou, pretože má silnú skoliózu. Píše prácu na záverečné skúšky. Jediná zvláštnosť tohto obdobia spočíva v tom, že je už asi pol roka tichšia ako zvyčajne. Na otázky, prečo, či má problémy, odpovedá, nie a jej oči klamú.

V deň odovzdávania záverečných prác mi niekto tíško, priam nesmelo zaklopal na dvere. Otvorila som dvere a tam v slzách stála Jana. Rýchlo som ju vtiahla do kabinetu. Ponúkla som jej miesto a snažila sa ju utíšiť a zistiť, prečo plače. Trvalo to istú chvíľu, keď z nej vyšlo, že nemá hotovú záverečnú prácu, pretože sa doma nemôže pripravovať. Rodičia sa rozvádzajú. Doma je peklo. Vždy poobede, keď príde domov, vráti sa aj otec z práce a začnú sa s mamou strašne hádať. Jana nemôže písať prácu, učiť sa, ani v noci spať.

Jana mi vysvetľovala, že nechce ísť na učňovské skúšky, bojí sa, že ich neurobí. Ešte nemá dopísanú prácu. Keby bol doma priateľ z misií, lebo je vojak z povolania, mohla by nájsť potrebný pokoj uňho. Tak začala moja práca, presvedčiť ju, aby odovzdala prácu v stave, v akom je. Bola to fuška. Záležalo jej na tom, aby bolo všetko perfektné. Verila som tomu, že ako jednotkárka bude na výučný list pripravená určite tak, že to bez väčších problémov zvládne. A nemýlila som sa. Jana urobila, čo som jej poradila a nielenže urobila záverečné skúšky na výbornú, v ďalšom školskom roku na výbornú aj zmaturovala.

Často sa stáva, že za neúspech svojich detí a zlú školskú dochádzku vinia rodičia učiteľov. Otázka pre tento konkrétny prípad však znie: Akým právom si rodičia riešia svoje problémy na úkor svojich ratolestí? Prečo ubližujú tým, pre ktorých by mali žiť? Je normálne doviesť deti do stavu, že takmer neskončia školu len pre búrenie hormónov v hlavách rodičov v strednom veku? Nepoznám príčiny rozpadu tejto rodiny, ale týchto konkrétnych rodičov neospravedlňuje nič. Ich dieťa trpelo a oni si to nevšímali. Ak má dieťa rado oboch rodičov, trpí niekde v kúte, aby ani jednému neublížilo presne tak ako Jana. Len prto, že sa nedokázala brániť a ozvať sa, neubližovali jej menej. Myslím, že by to malo platiť aj naopak.

Rodičia, riešte si problémy vtedy, keď ste sami!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?